Ach tá úžasná Sielnica...

Liptovská Sielnica je pre mňa od začiatku srdcovka. 

Prvé samostatné jazdenie s trénerom.

Prvý naozajstný parkúr ešte s Paris. 

Prvé dvojdňové preteky v živote.

Prvé odhodlania do vyšších a vyšších parkúrov. 

Tak tomu bolo aj minulý víkend, kedy sme s mojou rodinkou a priateľom, opäť raz v vycestovali do Liptovskej Sielnice na každoročnú Júlovú cenu Hippoclubu. 

V sobotu som v prvej súťaži štartovala až ako 48 z 58 jazdcov. Príliš pomalý parkúr nám priniesol až 14. miesto v poradí. V druhej súťaži, súťaž 110cm, sme s Lerym štartovali až ako 54. dvojica z neuveriteľných 72! Tento parkúr nám však priniesol krásne 8. miesto, stužku a menšiu finančnú odmenu. 

Po super pocitoch z odjazdených parkúrov padol nápad: ,,Neskúsime v nedeľu už 120cm?" 

Skúsili sme!!!!

Najskôr sme však absolvovali parkúr stupňa ZL (110cm). Tu sme obsadili 5. miesto zo 60 štartujúch dvojíc a odniesli sme si stužku, opäť finančnú odmenu, ale aj taštičku plnú vecí pre psy! :) Sponzorské... 

Plne nastavená na súťaž stupňa L (120cm) som štartovala už ako 4. jazdecká dvojica. A bol to... ČISTÝ PARKÚR!!! 

O pár minút sa však spustil (snáď) nekonečný dažď, ktorý organizátorom nedovolil pokračovať v súťažnom dni a tak súťaž stupňa L, kde stihlo odpretekať len 17 z 30 prihlásených dvojíc, musela byť zrušená, tak ako aj nasledujúce tri súťaže. 

Najviac ma však sklamalo to, že sa nedozviem výsledky, ktoré mohli byť naozaj sľubné, pretože zo 17 dvojíc, ktoré stihli odpretekať, sme s Lerym úradovali na 4. mieste! 

Bohužiaľ... Ale aspoň viem, že tento parkúr môžem v pokoji absolvovať aj nabudúce. :)

V nepretržitom daždi sme sa ponáhľali do Lučenca, kedže Lili už o 18:00 štartovala každoročný Ipeľský beh. 

Do cieľa dobehla ako prvá v kategórií deti do 12 rokov. Celkovo by sa medzi ženami umiestnila na 5. mieste.