POHREB A OSLAVA

10.05.2018

Z ničoho sa nevieme tešiť do smrti... Moja radosť však trvala presne 4 dni... A skončila sa až príliš kruto. 

1.5 - aký krásny deň, počasie nám prialo. Na tento deň sme mali len dve povinnosti, veľmi milé povinnosti. Privítať nového člena rodiny a celý deň potom stráviť s priateľmi na opekačke. A tak sa aj stalo! Ráno sme sa prichystali na cestu pre nového člena rodiny, koníka Lacordé - Dormane du Puy. Cesta prebehla hladko, koník sa -aspoň na pohľad - udomácnil až prirýchlo. Po ustajnení sme sa vybrali, aj so Stellou do partie psíčkarov, ktorí organizovali spomínanú opekačku. 

Plynuli dni, 2.5,3.5... Prihlášky na preteky odoslané! Michaela Križová nastúpi na parkúr opäť s dvoma koňmi! Už len pripraviť - ako to volá ocino - ,,podvozky"- kopytá. Zavolala som kováča.

4.5 - Kováč si spravil svoju prácu, Paris a Laky ostali v boxe. Po škole som prišla, že sa s nimi kúsok pobavím a popreháňam ich po jazdiarni. Priniesla som si ich tam, pobehala som si a keď prišiel čas odchodu, zobrala som Paris a odniesla ju do boxu. Videla som, že s Lakym bude problém, keďže na moje meno nereagoval a po priblížení začal utekať. 

Jedna hlúpa chyba ma stála skoro môj vlastný život. Laky sa rozutekal mimo dvora a preháňal sa po lúke. Z lúky mal len dve možnosti úteku: 1.Hlavná cesta a 2. Koľajnice. Celé dva kilometre som po koľajniciach bežala za ním, on stále predomnou, no nedokázala som ho dobehnúť. Očakávala som to najhoršie... A tak sa aj stalo. Po 15 minútach sa naše trápenie na jednej strane skončilo a na druhej strane začalo  ešte väčšie. 

Vlak začal trúbiť v domnienke, že splašený kôň sa zľakne a z koľajníc ujde. Nestalo sa. Vlak Lakyho zachytil a jeho útek sa skončil - namieste. Pamätám si len hovory, ktoré som na mieste vytáčala. Veterinár a rodičia. Sprievodkyňa z vlaku vybehla a volala mi sanitku, aj keď sa mi fyzicky nič nestalo. Odvtedy si pamätám len ako som kričala a ako ma viezli do nemocnice. Neodpadla som, vlak sa ma ani nedotkol. Ale videla som jeho - Lakyho - to ako sa to všetko udialo až do úplného konca. 

Vďaka priateľom a rodine sa z toho pomaly dostávam, aj keď to už nikdy v živote neprejde. Nešťastie, ktoré nás v ten deň postihlo bolo nepredvídateľné a ten deň preklínam tak, ako ešte žiadny iný v celom mojom živote. 

8.5.2018 sme oslávili krásne dva roky našej milovanej Stelly. Zároveň si však v tento dátum budeme pripomínať aj fakt, že Laky sa nedožil ani len týždňa vo svojom novom bydlisku.

Život však ide ďalej a ja som plne rozhodnutá absolvovať preteky už tento víkend v mojej obľúbenej Liptovskej Sielnici. Bude to ťažké, ale každú stužku, ktorú vyhrám, venujem jemu. A odnesiem mu ju, ako ospravedlnenie, na jeho hrob.