BELEK 2019

10 dní, na ktoré čakám každý rok prejdú ako voda... 

Bolo výborne, avšak raz to skončiť musí. 

Vynikajúce raňajky, kde ste si mohli nabrať od sladkého, cez dietne, až po slané. 

Obedy až v dvoch reštauráciách!

A večere... Ani nevravím... Grilované, vyprážané, dusené, losos, pstruh, kuracie, morské plody, cestoviny, sushi.... Kvapla vám slinka? Nie? Nevadí, prejdite pohľadom po švédskych stoloch ďalej, určite si prídete na svoje :)

Aj keď sme prišli už 25.7, deň sa začínal 26.7 raňajkami a hneď pláž.

Každý deň som 10:30 a 16:00 hrala volejbal s ruskými kamarátmi. 

More bolo tak príjemne teplé, že po hodine a pol na priamom slnku ( pri volejbale) síce osviežilo, ale už o pár minút som cítila, že som v horúcej vode. 

Teploty, ktoré neklesli pod 38 stupňov mi hlavne včera, keď sme prileteli, nesmierne chýbali, keďže na Slovensku bolo slabých 18 :D 

 Na(ne)šťastie sme sa do centra Beleku vybrali len raz (navštívili sme ho aj minulé dovolenky) na typický večerný Turecký bazár. Vždy ma fascinovalo, ako dokážete z ,,drahej" ,,Gucci" kabelky zjednať cenu z 500€ na 30€ :D Možné samozrejme len v Turecku :D 

Náš denný program bol:

budíček, raňajky, pláž, volejbal, more, kniha, obed, kniha, kniha, káva a koláče, more, kniha, volejbal, more, kniha, večera, večerný program, karty (a drink), spanie a opakovanie :) Nesťažujem sa :) 

Jedno poobedie nám rodičia kúpili jazdu na vodnom skútri. 15 minút na vykričanie hlasiviek a zabavenie sa :) 

Do sýtosti sme sa zabavili na provizórnom móle, ktoré bolo upevnené len kotvou, asi 25 metrov od pláže. Prvý deň som sa vybrala k ,,moulu" (ako to my voláme) zaplávať. 

Panika ma chytila po pár metroch a to v momente, keď mi už došli sily na dýchanie a plávanie zároveň. Po úspešnom doplávaní, som dobrých 5 minút musela na moule ležať a dychčať. Hneď v tej chvíli som si povedala, že každý deň, povinne, doplávam minimálne raz k mólu.  A tak sa aj stalo. Už tretí deň som doplávala bez problémov a na vydýchanie stačila minúta. Niektoré dni som mólo zvládla aj dvakrát, dokonca s tým, že som s Lili a tatkom súťažila, kto skočí priamo do vlny :) 

Sieť hotelov Papillon ponúkala jeden zo svojich hotelov aj neďaleko toho nášho. (My sme boli Papillon Zeugma, ,,sestreský" hotel Ayscha)

Práve do hotela Ayscha nás doviedla možno 10 minútová chôdza po pobreží, so stálou prechádzkou po mori. 

Kedže je to stále sieť tých istých hotelov, našou možnosťou bolo využívať aj služby hotelu Ayscha a tak sme sa vybrali na ich tobogány a neopomenuteľné Gozleme. (Turecká placka plnená cukrom alebo zmesou syra, mletého mäsa a podobne)

Tobogány, ktoré Aysha ponúkala boli vyčerpávajúce :D Lili sa nedala zastaviť a samozrejme sme museli chodiť s ňou! Hotel Papillon Ayscha sme práve kvôli tomuto navštívili dvakrát - odporúčame! 

Cesta tam aj naspäť bola bez akýchkoľvek komplikácii. 

Vrámci dovolenky ma potešila správa, že článok o mne v časopise Zdravie konečne vyšiel! Budem rada, ak si toto augustové číslo časopisu prečítate. :)