ČO ROBÍM DOMA?
,,Nepustíme ťa do Košíc!” oznámili mi rodičia dňa 8.3.2020, 17:50.
Ako si to pamätám tak presne? Pretože som sa s kufrom pri nohách a s bundou v ruke pripravovala na cestu do Košíc, tak ako to už každú nedeľu býva... ,,bejvávalo.”
Áno, je to tak... Už viac ako mesiac ,,oddychujem” doma.
Prvé týždne boli ťažké... z každej školy sa ozývali iné názory... Niektoré školy to zavreli na neurčito hneď, niektoré mali postupne zdieľať vyjadrenia rektorov/rektoriek.
Prvý týždeň som bola v napätí ,,čo ak to už o týzdeň skončí a ja do školy pôjdem.” Dokonca som si nevybaľovala ani veci z kufra 😅.
Opäť raz predĺžili o týždeň a zase o týždeň.... až niekedy začiatkom apríla nám prišlo oficiálne vyjadrenie o ukončení prezenčného štúdia a začiatku distančného štúdia...
Keď som farmáciu ešte len plánovala, hovorila som si: ,,ktovie prečo, nie je farmáciu možné študovať externe.”
Ďakujem! Už viem odpoveď! 😂 Množstvo praktických cvičení, ktoré z knihy človek nedokáže pochopiť, množstvo učiva, ktoré je pre mnohých ľudí úplne nové a množstvo celkového učiva, ktoré je potrebné si doberať je neskutočné.
Je otrava byť skúšaný (aj ked len 1-2 za polrok), ale je to forma, ktorá vás donúti učiť sa. Kto ma teraz donúti sa učit’? No jedine svedomie (ktoré ma teda neopúsťa!) a fakt, že veci, ktoré si musím dobrať, sú pre mňa odrazovým mostíkom do ďalších ročníkov a koniec-koncov aj profesie, ktorú chcem vykonávať.
Moje ráno začína inhaláciou, klasickou rutinou pacienta, raňajkami a rannou hygienov.
Od začiatku karantény nebol deň, kedy by som sa nešla odreagovať k môjmu Lermondovi. ,,Vyvenčím” oboch miláčikov naraz, pretože mojou každodennou spoločníčkou pri koňoch je Stella, ktorá sa dosýta vybehá, zatiaľ čo ja odjazdím Leryho. V klube je dohodnutý harmonogram, ktorý určuje kto a kedy môže prísť. Samozrejme máme aj napriek otvorenému priestoru rúško. Obsadila som si ranné hodiny a tak trávim doobedie na koňoch.
O 12-tej sa už stretávame doma (rodičia pracujú podľa dohody so zamestnávateľom) a doprajeme si rodinný obed.
Po obede čas trávime v záhrade... Najviac času samozrejeme trávim na mobile, ale musím sa pochváliť, že počas karantény som si povysávala a poumývala osobné auto, aj auto pre Lermonda, dokonca sme s ocinom postavili prístrešok pre Leryho, aby počas dažďa a horúcich letných dní mal strechu nad hlavou aj vo výbehu a pomohla poukladať drevo, a zasadiť si pár semiačok s maminou 😂 pre vysvetlenie, rodičia sa smejú, že do záhrady chodím tak málo, že ani neviem kde ju máme 😅.
Neskôr ma však dostihne spomínané svedomie a zoberiem si knihy ako je anatómia, angličtina alebo organická chémia.
Učím sa kým to má zmysel (keď už opakujem dve vety dookola končím) a opäť sa odreagujem, napríklad, volejbalom, futbalom alebo basketbalom s mojou sestrou a ocinom.
O tomto čase už prichádza otázka ,,čo bude na večeru” a tak sa presuniem do kuchyne a pomáham s čím sa dá.
Večeru zjem, pozriem si s rodičmi nové informácie z televíznych novín a neskôr sa idem inhalovať.
Okolo 19:30 opäť sadám za knihy a zameriavam sa na predmety, ku ktorým potrebujem kalkulačku (fyzikálna chémia, matematika) alebo počítač (seminárane práce).
Už je oveľa lahšie pripravovať sa systematicky, keďže je isté, že nám pomaly, ale iste budú nabiehať dátumy zápočtov, či dokonca skúšok.
Dnes som absolvovala svoj prvý online zápočet, a to hneď úspešne, z matemaiky. Prvá skúška ma teda čaká niekedy okolo 11.5. :)
Ako trávite karanténu vy?
Dostávate veľa úloh?
Ako to prežívate vy, maturanti?
Rada si prečítam aj váš názor na túto situaciu a to, ako s tým všetkým bojujete.
Opäť sa chcem poďakovať za všetkú tú podporu či už zdieľaním alebo komentovaním. Nazbierali sme väčšinu hlasov na petícii a upovedomili sme aj ľudí, ktorí anilen netušili, čo CF je.
Dúfajme, že sme hrali na správne struny a náš cieľ dosiahneme. 😍