POHOTOVOSŤ

Konečne som ako-tak vyliečená z neuveriteľného šoku, ktorý sa mi stal...

V piatok (29.9 ) som sa zobudila do krásneho, meninového dňa. Dostala som zopár darčekov a blahoželania v škole, ale aj tak som sa tešila, kedy odtiaľ už konečne vypadnem. Večer som totiž mala naplánovaný tréning so Stellou. Už počas tréningu som začala cítiť bolesť v ĽAVOM ZÁPäSTÍ, ale hovorila som si, že to sa len ozvala záťaž zo včerajšieho jazdenia s Paris. 

Po tréningu sme sa vybrali do Bešeňovej. Ako (za chvíľu samostatný) vodič, som nočnou cestou musela byť stále v pozore, takže som únavu pocítila až pri vychádzaní z auta. Meniny/nemeniny, musela som si ísť okamžite ľahnúť. Zaspala som, avšak v noci som sa zobudila na neznesiteľnú bolesť ĽAVÉHO KOLENA a PRAVÉHO RAMENA. Zišla som z mojej dvojposchodovej postele sa kúsok prejsť, rozcvičiť to. Bolesť mi však už nedovolila vrátiť sa na horné poschodie. Zbytok noci som predsalen prespala, ale ráno som mala problémy vstať z postele. Bolesť sa dotkla aj ĽAVEJ ACHILOVKY. Vynechala som rannú prechádzku s rodičmi s tým, že poobede pôjdeme na nákupy a neskorú meninovú večeru. 

V obchodnom dome som kúsok krívala, ale všetko bolo v poriadku do momentu, kedy ma začalo BOLIEŤ HRDLO. Kúpila som si tabletky, ale bolesť neprestávala. Neskôr som si uvedomila, že nedokážem spraviť plnohodnotný nádych, pretože ma pri nádychu začne bolieť HRUDNÍK a pri výdychu sa celá bolesť prenesie do končatín, ktoré ma boleli už celý deň.

Večeru som zvládla, avšak keď nastal čas postele a ja som si chcela ľahnúť, akoby mi zastavilo prívod kyslíka. Vyskočila som a začala som sa dusiť. Bolesť, dusenie, kašeľ a plač... To všetko v priebehu troch minút, kým ma počuli rodičia, ktorí automaticky pribehli. 

Tá noc bola drsná... V priebehu noci som zobrala dva druhy liekov od bolesti, vďaka ktorým som mohla aspoň pár hodín prespať. Podotýkam, že žiadna z bolestí (členok, rameno, stehno, či koleno - neustúpila) 

Na druhý deň (nedeľa) sme už našťastie cestovali domov. Dýchanie sa nezlepšovalo, takže sme sa rozhodli zastaviť na pohotovosti v Banskej Bystrici (sídlo môjho pneumológa). Pani doktora na pohotovosti zistila, že mám zvýšené vírusové hodnoty. Našťastie to nič vážne (predpokladaný pneumotorax) nebolo. 

 V ponedelok som samozrejme zostala doma. Celý deň bol bez bolesti, ale večer som začala cítiť nesmiernu bolesť na CHRBTICI,  keďže sa mi bolesť z hrudníka akoby presunula na práve na to miesto. 

Nakoniec som opäť skončila nehybne v posteli, pretože mi z nejakého dôvodu napuchla PRAVÁ ACHILOVKA, na ktorú som nevedela dostúpiť, ani sa jej dotknúť. 

Vzhľadom na rozšírené vírusové ochorenia v tomto období sme usúdili, že to bola zhoda náhod a to: štvrtok vysilenie pri jazdení (kolená a stehná), následné vysilenie na telesnej výchove (beh na betóne - bolesť achilovky), tréning so Stellou (preťaženie rúk) a následná únava (z cesty). 

Stalo sa Vám niečo podobné? Určite mi dajte vedieť!!! 

PS: Už v nedeľu ma čaká posledná parkúrová súťaž v tejto sezóne a zároveň som opäť získala možnosť vyskúšať nového koňa. Držte palce!!! 

Už budúci víkend by som sa mala zúčastniť Festivalu vedy a techniky, kde kúsok inou formou odprezentujem prácu SOČ o cystickej fibróze a s ňou spojený aj tento blog!