SOM SPÄŤ
Po takmer roku odmlčania... SOM SPÄŤ!!!
A čo nám ten rok priniesol?
Veľa starostí a stresov, nové príležitosti, nové výzvy, ale takisto ma postavil pred jedno z doteraz najzávažnejších rozhodnutí - sťahovanie.
Ako mnohí už určite viete, v roku 2024 som dokončila hneď dve vysoké školy.
V januári ma po náročnej polročnej praxi v lekárni čakala prvá zimná štátnica na UVLF v Košiciach, ktorá hneď skončila katastrofou - musela som si ju zopakovať. Moje psychické zdravie bolo na hrane a nič mi nevadilo viac ako tie ,,muky" čakať na opravný termín. Ten bol našťastie o mesiac (nie až o rok), takže som síce prišla o pár dní oddychu, ale aspoň som mala druhú šancu v čo najskoršom možnom termíne.
Po úspešných zimných štátniciach ma však čakali letné, ktoré boli 15.5.2024.
Medzi tým som stihla vyhrať Študentskú vedeckú konferenciu, v ktorej som porotu zaujala mojou (našou) témou: INOVATÍVNA TERAPIA PRE PACIENTOV S CYSTICKOU FIBRÓZOU.
Komisia vyhodnotila moju prácu ako veľmi prínosnú a navrhla prácu ,,povýšiť" na vedecký článok, na ktorého schválenie aktuálne čakám.
Ako som už vravela, po zimných ma čakali letné štátnice. Keď už človek vie do čoho ide, opadne ako-taký stres. Učilo sa mi ľahšie, bolo toho menej, ale náročnosť bola snáď vyššia.
Pri tých letných som si začala uvedomovať, že ma delí už len jeden krok od konca 5 ročného štúdia. Mnohí (vrátane mňa) sme na letné štátnice išli s vedomím, že po ich úspešnom absolvovaní sa musíme ozvať našim budúcim zamestnávateľom, ktorí si nás už akoby ,,rezervovali" do pracovného pomeru.
Letná štátnica tak bola o niečo ľahšia a ťažšia zároveň, ale... PODARILO SA! A od 15.5.2024 som sa hrdo mohla nazývať ,,magistra" farmácie.
Veľmi som si však neoddýchla, keďže 27.5.2024 ma čakala hneď druhá štátnica a to na Vysokej škole ekonómie a manažmentu v Bratislave. Tá bola tiež úspešná a jún tak mohol odštartovať veľkými oslavami :)

Diplom z UVLF som si prevzala na slávnostnej promócii v mestskom divadle v Košiciach, ktorého atmosféra tomu pridala tú čerešničku na torte. Diplom z VŠEM som obdržala na krásnych promóciách priamo v priestoroch školy, kde sa to nieslo vo veľmi rodinnom štýle.
Po oslavách však začala krutá realita :)
Nielen, že som začala ,,pravý život dospeláčky" ukončením vysokých škôl a následným prijatím do zamestnania, dokonca som si na seba vymyslela ďalší veľký krok a tým bolo sťahovanie...
Spolu s mojim snúbencom sme sa rozhodli, že sa presťahujeme do Zvolena, kde on už prácu mal a ja som tu nastúpila ako čerstvý farmaceut. Dostala som sa do perfektného kolektívu, za čo som nesmierne vďačná, keďže prežiť toľko zmien naraz by bolo určite náročnejšie, nebyť obklopená chápavým a hlavne ochotným kolektívom mojich nových kolegov.
Zo zdravotného hľadiska sa mám veľmi dobre.
S cukrovkou to bude asi neustály boj v začarovanom kruhu hypo a hypeglykémii. Jedinou novinkou je nový senzor, ktorý si aplikujem každý druhý mesiac na 14 dní. Vďaka nemu mám prehľadom o kolísaní mojej glykémie počas dňa. Stále sa však pohybuje vo vysokých číslach :(
Moju aktualizovanú dennú rutinu nájdete TU:
Práve o týždeň ma čaká kontrola na pneumológií, takže sľubujem - OZVEM SA!
Toľko z rýchleho uvedenia do problematiky po takmer ročnej odmlke. :)