SPLNENÝ SEN

27.06.2018

Už len dva dni! Oficiálne tri :( 

Nevyspatá, už s treťou kávou v ruke, vám tu píšem tento blog. Včera sme sa vrátili zo školského výletu. Od prvého ročníku na strednej sme každý rok preberali výlet do Osvienčimu. A až teraz som mala možnosť toto historické miesto navštíviť! 

24.6.2018 - NEDEĽA - 4:15

Odchádza autobus z autobusovej stanice s výpravou 36 žiakov zo Súkromného gymnázia. Cesta do Osvienčimu trvala takmer 6 hodín, čo mi nevadilo, kedže som väčšinu prespala. Niektorým prišiel program s Osvienčimom hneď ráno neľudský, ale zvládli sme to. Musím priznať, že ma to nedostalo tak, ako väčšinu ľudí. Možno je to tým, že obrázky ,,slávnej" brány s nápisom máte už na každom kroku, téma druhej svetovej vojny je už (až) priveľa pretlmočená a podobne. Slečna, ktorá nás sprevádzala akoby nechcela prejaviť ani len kvapku súcitu a pre to bola prehliadka suchá, bez emócií. 80% priestorov je prerobených, avšak (zdôrazňujú) že autenticky. To mi tak vôbec nepripadalo. Po všetkých objektoch, ktoré sme prešli, mi ORIGINÁLNA plynová komora prišla ako vec, na ktorej prerobenie, už nezostali peniaze. Vôbec nie ako časť, ktorá by mala prinášať hrôzu a smútok. 

Druhá časť táboru - Birkenau- bola pre mňa zaujímavejšia. Bolo tam oveľa menej návštevníkov, boli tam trosky komôr a spaľovní, ktoré naháňali hrôzu, avšak ,,slzy" nám stále ,,utierala" slečna sprievodkyňa, ktorá neprejavila (nemohla/nechcela) štipku súcitu. Na zhrozenie by možno stačil jeden zaujímavý a skutočný príbeh. 

Poviem to tak, ako to teraz hovorí každý: Dostať sa do Osvienčimu bolo mojim snom. Ľudia o tom rozprávali priveľa a ja som konečne mohla zažiť tú atmosféru. Áno, kúsok som sa obávala, v akej nálade a s akou ,,ranou" odtiaľ odídem. Ale bohužiaľ, sklamalo ma to. Učiteľka nás už pred výletom upozorňovala, že Osvienčim už dávno nie je miesto spomienok a smútku, ale jeden obrovský dvor komercie. 

Náš výlet ale pokračoval ďalej...

Najväčší zážitok dňa som mala z fabriky Oskara Schindlera, ktorej prehliadka bola usporiadanejšia a záživnejšia. Neskôr sme sa presunuli do Krakova, kde sme mali rozchod na námestí Rynek Glowny, čo sme si so spolužiakmi užili. 

27.6. - PONDELOK - 9:30

Hrad Wavel mal tiež čosi do seba. Slnko nám svietilo, počasie bolo pekné. Nebol čas na katedrálu, takže sme mali len krátky rozchod na nádvorí. 

12:00

Soľná baňa Wieliczka. Neuveriteľné! Nádherné! Najlepšia časť celého výletu! Krásne priestory, výborný vzduch. Dokonca som mohla zoškrabať soľ zo steny a ochutnať ju! Samozrejme som sa podujala ako prvá z celej skupiny :D Moja triedna pani profesorka za mnou prišla a povedala mi: ,,Miška, keď sme robili program a zaradili sme tam Wieliczku, celý čas som na teba myslela, že ako sa potešíš." A mala pravdu, bolo mi tam výborne. 

Neskôr sme už cestovali na Slovensko, kde sme zastavili v Spišskej Starej Vsi - miesto nášho ubytovania. 

28.6. - UTOROK - 9:00

Splav Dunajca! Pár vecí nám v programe kvôli zlému počasiu vypadlo, čo ale pomohlo... Už ráno sme videli, že počasie nám slnečné lúče nedopraje, a tak sme si povedali, že lepší nápad bude preskočiť program  a kým neprší, ísť na plte. Tak aj bolo. Z cesty, ktorá trvala hodinu a pol, nám pršalo iba poslednú polhodinu, čo ale stačilo na dostatočné premoknutie a následné prechladnutie. Cesta bola dlhá, ale s krásnym výhľadom. 

A nakoniec zdĺhavá cesta do Opatovej... 

Dnes nám v škole rozdávali učebnice do budúceho roka, vraj ,,aby sme naskočili už v septembri" :D :D Ja som stihla kone a neskôr mám tréning aj so Stellou. 

Myslíte, že sa na mňa Paris hnevá, keď som ju po trojdňovom oddychu vytiahla jazdiť? :) 


Zajtra máme každoročnú GARDEN PARTY, kde vyhodnocujú najlepších za celý školský rok. Ja však ráno musím ísť do Banskobystrickej nemocnice - držte palce! 

A piatok vysvedčenie!!!